Fotoexpedice CanonKlubu do Českého Švýcarska se vydařila a i přes nepříznivou předpověď se nakonec i počasí umoudřilo. Měli jsme nejpovolanějšího průvodce Václava Sojku a naučili jsme se v podstatě základy krajinářské fotografie: kompozice, expozice, focení v protisvětle, focení s bleskem v exteriéru, focení kácejících se linií, makro a panoramata. Opravdu nabitý program bude završen teprve dnes o půlnoci ukončením soutěže o systémový blesk.
V Doubici jsme se začali scházet v pátek navečer, abychom si na zahájení premiérové Fotoexpedice CanonKlubu do Českého Švýcarska pustili hodinový dokument režisérky Barbary Leibovitz o sestře, fotografce Annie Leibovitz s názvem “Annie Leibovitz: Život objektivem”. A protože nás čekalo brzké ranní vstávání, přiměli jsme výpravu k časné večerce.
Úplne na začiatku, som odfotil svoju životnú fotku. V počítači som ju dotiahol do dokonalosti. Plný nadšenia zo svojho diela, ju vystavím na internete a pre istotu ju aj rovno pošlem do fotolabu. Prvá rana príde v podobe komentárov na internete, “Divné farby”, čítam a nestačím sa diviť. O pár dní, vo fotolabe, plný očakávania vyťahujem svoj skvost z obálky a nechápavo sa dívam na ten farebný cirkus. Toto predsa nemôže byť moja fotka! Niekde sa stala chyba. Vrhnem sa do pátrania. Toto predsa nemôžem nechať len tak!
Úplne na začiatku, som odfotil svoju životnú fotku. Kedysi som fotil kompaktom a nemusel som sa o nič starať a pojem farebný priestor bol pre mňa viacmenej neznáme slovo. Neskôr som začal fotiť svojou prvou zrkadlovkou a niekde hlboko v menu, v položkách, ktorým som ešte moc nerozumel, som narazil na nastavenie farebného priestoru. Možnosti Adobe RGB a sRGB mi moc nehovorili, ale niekde som čítal, že by som mal používať sRGB, že je to tak lepšie. Hm, RGB ako RGB, vravím si, ale pre istotu nastavím, čo mi doporučili. Fotku mám nakoniec vyfotenú a idem sa z nej tešiť domov. V počítači ju otvorím v prvom editore, ktorý mi systém ponúkne a jedným z ponúkaných filtrov na automatické vyváženie farieb, som ju dotiahol do dokonalosti. Plný nadšenia zo svojho diela, ju hneď vystavím na niektorej z fotogalérií na internete, rozpošlem mailom známym a pre istotu ju aj rovno pošlem do fotolabu, aby som si ju mohol dať zarámovať.
Prvé sklamanie príde v podobe komentárov na fotogalérii. “Divné farby. Máš to príliš tmavé. Tá biela je nejaká do žlta”, čítam a nestačím sa diviť. Veď tá fotka je dokonalá, vravím si. O pár dní si prídem do fotolabu pre svoj skvost. Plný očakávania vytiahnem fotku z obálky a nechápavo sa dívam na ten farebný cirkus. Toto predsa nemôže byť moja fotka! V tom fotolabe sú úplní amatéri, takto mi zničiť moje dielo! Niekde sa stala chyba. Vrhnem sa do pátrania. Toto predsa nemôžem nechať len tak!
